Meno Longauer

Sledujem už roky pohyby mena Longauer v Európe v oboch tvaroch, teda aj Lungauer, pretože sa jednoznačne potvrdilo, že ide o to isté meno zakotvené už dlhé stáročia v Starohorskej doline... Teda nie podľa toho ako počul pán farár, či notár pri zápise do matriky Lungauer či Longauer. Od 9. storočia sa v Rakúskej monarchii vyskytuje v najrôznejších dokumentoch názov Lungau oder Longau. Ide o to isté územie. Raz Longau an der Mur, inokedy Lungau in Oberösterreich, Longau oben in Osterreich, Salzburgische Lungau e. t. c.

Uvádzam vzrušujúci príklad jednej šťastnej bádateľskej náhody.
V Nemecku som sa zoznámil s Robertom Erichom Lungauerom a Gertrud L., ktorí ani netušili kde je Herrengrund, Altgeburge, Neusohl, čiže Špania Dolina, Staré Hory a Banská Bystrica. Ich pôvod sa rozmotával cez región Banát v srbsko-rumunskom pohraničí, kde v hutnícko-banskej oblasti žili ich rodiny skoro 250 rokov. Ich dedinka sa volá Steierdorf. Keďže žili v nemecky hovoriacej oblasti Reschitz, o pôvode svojho mena Lungauer nikdy nezapochybovali. Mysleli si, že pochádzajú z banskej oblasti Lungau, kde sa ťažilo zlato, striebro a meď. Tá susedí s Dachsteinom, v stredoveku slávnej banskej oblasti Schladming, v západnom Štajersku. A keď žijete v Steierdorfe, kde žije mnoho prisťahovaných pravých Štajerčanov, nezapochybujete...
Po viacerých rozhovoroch vysvitlo, že pred tridsiatimi rokmi ich susedia v Banáte pochádzali aj zo Slovenska, prišli ta pred stopäťdesiatimi až dvesto rokmi. Mená Babjak, Lepko, Sliacsan, Debnar, Ocsenas, Chladný. Bol som síce prekvapený, ale nie šokovaný. Šokovaní sme boli všetci keď prišlo na iné mená znejúce nemecky. Držte sa!!!! Tchunderlig-Čunderlík-Csunderlik, Motzig-Môcik, Kontur-Contur, Stubner-Stubna, Tschillig-Csilik-Čilik-Killik, Ries-Riess.

Je jasné, že aj meno Lungauer je starohorské. Dnes som už v detailoch. Nadviazal som kontakty so Steierdorfom a Reschitzom (Banáter Berglanddeutsche). Narazil som na pána Fabryho, ktorý je Familienforscher (genealóg) pre Banát. Vybádali sme v jednotlivých dokumentoch, že priateľ Robert Erich Lungauer je prapravnuk „von Johan Lungauer geb. in Altgeburge“ v Hornom Uhorsku. Aj iní, asi dvadsiati Lungauerovci: Franz, Stefan, Anna, Anna Antonia, Hannes, Franz, Josef a ďalší, narodení medzi 1789-1833 privandrovali do Banátu počas krízy baníctva z oblasti Neusohl (Banská Bystrica). Pán Fabry žije pri Štutgarte. Srdcom je vraj v Banáte, mimochodom aj on pochádza zo Španej Doliny.

A teraz krátko k pravlasti Lungau. Nikto nepochybuje o pôvode našich predkov. Názov je odvodený od riečky Longa-Lonka, alpsko-slovansky mokrá lúka. Existuje špekulácia o staršom keltskom názve Lonkina (zvlnená, zakrútená), ktorý Slovania údajne prebrali.

Teda také zamotané sú dejiny nášho rodu, sme slovansko-bavorský mix. Táto oblasť, v časoch keď vznikalo naše priezvisko, bola slovanská. Presnejšie windisch (názov pre Slovanov), neskôr slovinská, pohltená Bajuwarmi. Až do 19. storočia bola charakterizovaná v textoch ako „Lungau: gemütliche Osterreich mit slawische Temperament“. Cez Lungau preteká rieka Mur-Mura, alpsko-slovansky – tmavá, čierna. Je tu asi 100 slovanských názvov: Misliz, Mokrit, Predliz, Stranach, Goriatschek, Gurpitschek, Lessach, Goriach, Weisspriach-Višprie, Granitzel, Lassnitz , Pleschaitz, Klanc, Glanz a iné. Tuch (utierka) sa tu dodnes povie tiachla, Herd-hiart, Sterz-štiarc. Aj niektoré staré rodinné mená Tkutz, Tkautz-Tkáč, Pototschnigg-Potočník, alebo južnejšie osady Mottnig, Metnitz-Mútnik, Feistritz-Bystrica, Flattnitz-Blatnica, svedčia o pohltení a pozostatkoch Slovanov.

Ale vráťme sa k menu. Už nás neprekvapí, že na dokumente so 16. storočia nájde-me mená Murgasch a Lungauer vedľa seba. Prvé priezviská teda vznikali ako toponymá, odvodené z názvov rieky Mur a riečky Longa. Iné, slovenské pramene, zatiaľ kladú príchod našich predkov na Slovensko nepriamo do doby predfugerovskej (1496-1546) Všetko do seba zapadá: meď, striebro a zlato, ako v Lungau a neskôr v Banáte. Naše dedičné profesie boli hutník a uhliarsky majster, určite neskôr aj aj baník. (Huttenmeister a Kollenmeister sú doložené na listinách).
Romantická predstava že sa vrátime do pravlasti – dedinky našich predkov – je ale len predstava. Kolískou nášho rodu je Weisspriachtal, s potokom-riečkou Longa, o ktorej sa traduje, že dala meno celej oblasti Lungau-Longau-Longowe. Stál tam kedysi hrad rodu von Weisspriach, Burg Weisspriachtal. Už na konci 16. st. nestál, ostala z neho len ruina.

Dominoval tu rod von Weisspriach, ktorý postavil aj kostoly v Ramingsteine a Sant Michael. Tam sú aj pochovaní dvaja jeho členovia, Adam von Weisspriach (†1389) a Niklas von Weisspriach. Zo starého Weisspriachtalu ostal len kostol Sant Rupert. Osa-da sa pominula, podobne ako hrad.
Symbolické je, že aj najvýznamnejší príslušník rodu von Weisspriach, Burkhart von Weisspriach kardinál a arcibiskup (1461) budoval významné sídlo v Salzburgu.

Základná otázka ďalšieho bádania teda znie: odtiahli aj Longauerovci, Murgaschovci, Stubnovci, Tchunderlikovci, Konturovci, na Herrengrund (Španiu Dolinu) a na Altgeburge (Staré Hory) až v 15. storočí, alebo ešte skôr?

Dúfam, že sa to dozvieme. Sotva však z listín na Slovensku. V reformačných a protireformačných časoch sa spálili vozy plné dokumentov a kníh. Údajne aj matriky a iné dokumenty archivované vo farnosti Špania Dolina.
Uvidíme! Nevzdávam sa a budem hľadať v archívoch vo Viedni. Matriky miestnych farností v Lungau nesiahajú tak hlboko.

Michal Longauer